reklama

Podnikanie v Amerike 1 - Od nápadu k plánu

Povedzme, že máte ambície založiť budúci Microsoft. Alebo máte nápad, ktorý by ste chceli speňažiť. V prvej časti môjho seriálu o tom ako sa zakladajú nové firmy v Amerike hovorím o tom ako sformulovať dobrý nápad a ako naplánovať okolo neho firmu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Odkiaľ pochádzajú nápady?
Priznám sa, mne fantázia moc nefunguje. Hoci mám dobrú predstavivosť, ešte nikdy ma nenapadlo niečo čo ešte nebolo urobené, a čo by som mohol výhodne predať. Aj preto som pôvodne robil ako finančný analytik – hrabať sa v číslach nevyžaduje veľkú predstavivosť. Našťastie sú ľudia, ktorí majú dobré nápady. Často si to ani neuvedomia, a preto ak ste ako ja, stačí iba dobre počúvať a nájdete myšlienky ktoré z vás môžu spraviť podnikateľa.

Nové firmy potrebujú nové nápady. Môžete si myslieť že sa dá založiť firma okolo starých nápadov, ktoré vy viete speňažiť lacnejšie, a teda nájdete zákazníkov. Ak nemáte nový výrobný proces (ktorý je sám o sebe novým nápadom) veľmi ťažko spravíte dieru do sveta. Málokto vám dá peniaze na výrobu, a existujúce firmy budú v lepšej pozícii ako vy znížiť ceny ak sa budú cítiť ohrozené.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To však neznamená, že stačí mať dobrý nápad. Na začiatku je často najdôležitejšie odkiaľ ten nápad pochádza. Pre zjednodušenie opíšem tri základné zdroje nápadov.

Vedci a vynálezcovia. Keď si niekto predstaví nové nápady, väčšinou myslí na vedecké objavy alebo vynálezy. Tieto nápady sú veľmi časté, a veľa ľudí sa ich snaží speňažiť. Ročne sú vydané tisícky patentov na nové molekuly, materiály, prípadne zariadenia na výrobu alkoholu z vody a podobne. Bohužiaľ, ani tie najlepšie nápady sa nemusia zmeniť na realitu. Tak napríklad mám kamaráta, ktorý sa snaží speňažiť vynález, ktorý by nahradil injekčné striekačky niečím, čo vyzerá ako náplasť. Je to podobné nikotínovým náplastiam, len menšie. Skúsil som to, a verím mu, že o desať až pätnásť rokov bude možné nahradiť všetky injekcie týmto novým systémom. Má to len tri problémy. V prvom rade, máloktorý investor chce čakať tak dlho kým mu začnú chodiť dividendy. Druhý problém je, že objav patrí jeho vynálezcovi, a ten sa môže rozhodnúť nájsť si iných manažérov alebo sa zavrieť na ďalších dvadsať rokov do laboratória. No a nakoniec, hoci má tento vynález úžasný potenciál, zatiaľ sa nenašiel jediný zákazník, ktorý by prejavil záujem. Všetky tri problémy sú veľmi bežné v tejto kategórii nápadov, a preto je pomerne ťažké nájsť investorov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zákazníci. Niekedy môžu mať ten správny nápad potenciálni zákazníci. Koľkokrát ste počuli ako niekto niečo chcel čo neexistovalo? Prípadne sa váš obchodný partner sťažoval na problémy s existujúcou technológiou? Robím pre firmu, ktorá začala presne takto. Jeden človek má známych, ktorí vlastnia špedičnú firmu s približne dvesto kamiónmi. Sťažovali sa mu koľko papierovania okolo toho je, ako musia mať dvanástich ľudí čo riešia platy pre vodičov a kontrolujú že vodiči nejazdia viac ako im zákony dovoľujú, a aké majú vysoké faktúry za telefóny lebo denne volajú každého vodiča aspoň dvakrát, aby skontrolovali kde je. Tento človek pochopil, že keby vytvoril systém ktorý rieši tieto problémy, bol by schopný ho predať nielen tejto firme ale aj iným. A tak sa stalo. Keďže mal prvého potenciálneho zákazníka, investori sa toľko nezdráhali dať mu peniaze. A pretože o peniaze pýtal ešte predtým ako vytvoril svoj nový systém, tento systém sa neskôr stal vlastníctvom firmy (a teda aj investorov), a nie jedného človeka. Tento nápad však mal aj problém: v čase keď sme pýtali peniaze od investorov, nemali sme ešte nič vytvorené. Riziko že by sme nedokázali vytvoriť systém ktorý by vyriešil daný problém bolo veľké, a investori to vyriešili tak, že nám dávali vždy iba toľko, koľko sme potrebovali aby sme sa dostali na ďalší stupeň vývoja, a iba keď sme im dokázali že sme ešte stále na ceste k úspechu, dostali sme viac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Investori. Niekedy samotní investori dostanú nápad. Napríklad nedávno, jeden kamarát, ktorý ako doktorand študoval nové využitia programovateľných čipov, dostal prácu od jedného takého investora. Verizon Wireless, jeden z najväčších amerických mobilných operátorov má novú službu – neobmedzený Internet zadarmo, cez ich mobilnú sieť. Táto „neobmedzená“ služba má len jeden háčik: je obmedzená na 5 GB mesačne. Väčšina zákazníkov si to neuvedomila až kým ich Verizon nezačal odpojovať a účtovať si vysoké penále. Jeden investor na to zareagoval nápadom: nebolo by pekné mať nový systém spojenia, ktorý by výrazne znížil množstvo prenesených dát? A tak si najal skupinu vedcov, ktorí sa presne o toto snažia s použitím takzvaných FPGA čipov. Neviem, či sa im to podarí, ale viem jedno: títo ľudia nemajú problém s financovaním. Takéto nápady majú peniaze už pripravené pre tých, ktorí si myslia že vyriešia daný problém. Bohužiaľ, ani tento zdroj nápadov nie je bez chyby. Zamestnanci tu strácajú prácu oveľa častejšie, keď s nimi investor stratí trpezlivosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mám nápad. Čo teraz?
Nápad je teda už na svete, teraz ho len speňažiť. To však nie je také jednoduché. Treba investorov, zákazníkov, zamestnancov a často aj lepších šéfov ako ste vy. Toto sa dá všetko vyriešiť dobrým podnikateľským plánom, v ktorom sa presne opíše daný nápad, vytvoria sa prognózy pre predaj, marketingový plán, stratégia výroby a oveľa viac. Podnikateľský plán je pomerne zložitý, a preto ho celý v jeho nádhere opíšem nabudúce. Kým sa totiž k nemu dostanete je treba spraviť ešte niekoľko iných vecí.

V prvom rade sa treba presvedčiť či tovar alebo službu na základe vášho plánu niekto kúpi. Nápad sám o sebe ešte nie je tovarom: takmer vždy ho treba upraviť aby spĺňal priania zákazníkov, a počas tejto fázy sa ešte nevie či vôbec zákazníci majú záujem vyriešiť daný problém. Tak napríklad, raz som robil s technológiou, ktorá sľubovala znížiť množstvo emisií o 95% oproti súčasným technológiám v istom spaľovacom procese. Začal som skúmať trh, volal rôznym firmám, a zistil som, že nikto nemá záujem platiť za niečo, čo nepotrebujú, lebo emisné zákony im dovoľujú používať staršie technológie. Toto nebol koniec nášho projektu, práve naopak. Táto fáza vedcom a investorom dovolila najať ten správny podnikateľský tím, ktorý sa teraz snaží lobovať za zmenu zákonov. Keby sme nehovorili s potenciálnymi zákazníkmi, začali by sme výrobu a potom by sme boli nepríjemne prekvapení keby sme nič nepredali.

Keď sa presvedčíte že nájdete zákazníkov, je na čase obzrieť si konkurenciu. Táto fáza sa skladá z dvoch častí: zistiť, či podobný nápad už nebol patentovaný, a pozrieť sa, či konkurencia neplánuje niečo podobné.

Hľadanie v patentoch je jedna z najnudnejších a najhorších prác ktoré som kedy robil. Taký normálny patent má päť až desať strán dôležitého textu, písaného v jazyku ktorý len pripomína angličtinu. Firmy sa snažia patentovať všetko, aj to čo ich vedci nenašli, pomocou rôznych malých slovných hračiek. Trvá to dosť dlho kým sa človek naučí všetky dôležité slovíčka a frázy, a často sa nájdete v situácii kde sa bez právnika nepohnete. Keď som čítal patenty ktoré by mohli ohroziť môjho súčasného zamestnávateľa, našiel som okolo 150 relevantných patentov. Strávil som dva týždne ich čítaním a vyselektoval okolo 40 najdôležitejších. S týmito som sa potom obrátil na našich technológov, s ktorých pomocou som našiel jedenásť, ktoré potenciálne narušujeme. S nimi som potom išiel za našimi právnikmi, s ktorými sme vypracovali stratégiu našej ochrany. Nakoniec sa ukázalo že nebudeme schopní obísť iba jeden patent. Naši právnici sa teraz snažia spatentovať niečo, čo vlastník tohto patentu narušuje, aby sme si potom mohli navzájom vymeniť licencie na používanie patentov.

Keď vieme že náš produkt zákazníci kúpia a že na nás nikto nepoštve právnikov, treba sa ešte presvedčiť že naši konkurenti nepripravujú niečo podobné. Projekt, na ktorom som pracoval dva roky, sľuboval hardvérovú ochranu proti počítačovým útokom, na rýchlych spojeniach. Otestovali sme to do rýchlosti 10 Gbps, a teoreticky sme mohli dosiahnuť rýchlosť až 40 Gbps. Naše zariadenie, ktoré by sedelo medzi prípojkou na počítačovú sieť a serverom, ponúkalo stopercentné monitorovanie informácií bez akéhokoľvek zdržania. Americké Ministerstvo Obrany, ktoré vyžaduje stopercentné monitorovanie informácií na svojich serveroch, musí denne uložiť okolo 500 Gb dát vo svojej databáze, a trvá mu v priemere 4 hodiny vyhľadať jednu informáciu. My sme sľubovali 5 – 10 Gb dát denne a okamžité vyhľadávanie. Prvá otázka, ktorú sa každý pýtal, bola prečo sme my, skupina študentov, boli schopní toto dokázať, zatiaľ čo miliardové firmy ako Cisco a Juniper nie. Otázka ktorá vždy nasledovala bola prečo sa firmy s daným problémom neobrátili na Cisco a podobné firmy. Aby sme im vedeli odpovedať museli sme vedieť čo tieto firmy robili a ako. V našom prípade to nebolo zložité vysvetliť: naši konkurenti neinvestujú do vývoja nových technológií, oni jednoducho kupujú firmy ktoré vyvinú nové technológie.

A to ma privádza k poslednému bodu tejto fázy: zistiť, či sa dajú s daným nápadom zarobiť peniaze. Môžete mať ten najlepší nápad, ale ak výroba daného tovar stojí viac ako problém, ktorý má vyriešiť, nikto ho nekúpi. Raz som sa stretol so skupinou, ktorá našla spôsob ako vypestovať chrupavku v laboratóriu. Chcela ju použiť na opravu kolenných kĺbov, namiesto materiálu, ktorý sa používa dnes. Nenašla však nikoho, kto by to od nich kúpil za cenu, ktorá by im zabezpečila zisk.

Predaj tovaru so ziskom je však iba prvý krok na ceste k bohatstvu. Väčšina peňazí príde z firmy, ktorá nakoniec vašu spoločnosť kúpi. V súčasnosti nie je v móde predávať akcie (pokiaľ nie ste Google), ale konglomeráty, ktoré kupujú menšie firmy. Cisco, Juniper a množstvo iných firiem tak robí neustále, a mať technológiu o ktorú by mala jedna z takýchto firiem záujem, je obrovské plus.

Záverom
Našli ste technológiu, o ktorú je záujem u zákazníkov a u potenciálnych konkurentov. Zistili ste, koľko za ňu môžete pýtať, a ako danú technológiu upraviť aby bola atraktívnejšia pre zákazníkov a menej atraktívna pre patentových právnikov. Teraz je na čase to všetko spísať, aby ste mali prehľad do čoho idete. O tom však až nabudúce.

Jozef Purdeš

Jozef Purdeš

Bloger 
  • Počet článkov:  166
  •  | 
  • Páči sa:  226x

Keď som bol mladší, mal som názor na všetko. Čím viac som však toho zažil a videl, tým menej hovorím a viac počúvam. Bojím sa, že onedlho načisot onemiem... Zoznam autorových rubrík:  BiznisHyde parkZelený ostrovAmeeerikaTechnofóbiaĽudiaObrázkyHry a hračkyLen takSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu