Hoci má Írsko o niečo menej obyvateľov ako Slovensko, vždy sme mali viac prípadov a aj mŕtvych, a to napriek prísnejším reštrikciám. Teraz sa to sem valí znova. Najviac zasiahnutý je Dublin, kde vláda nariadila silnejšie obmedzenia ako vo zbytku krajiny. Teda aspoň si tak myslíme, lebo nikto presne nevie čo vláda vlastne hovorí.
Zmätok ako nástroj boja proti pandémii
Pred dvoma týždňami sa v jednom senátnom výbore konalo vyšetrovanie, ako vláda komunikovala svoje opatrenia proti Covidu. Vystúpilo niekoľko legálnych a medických expertov, ktorí svorne tvrdili že vláda schválne vypúšťala zmätočné a protichodné vyjadrenia, aby ľudí prinútila prijať silnejšie opatrenia ako museli. Problém je najmä v tom, že legislatívny proces na opatrenia proti pandémii je nesmierne zdĺhavý, lebo okrem daného zákona treba prijať aj zákon ktorý by zväčšil polícii právomoci na presadzovanie tohto zákona. Preto vraj vláda uverejňovala nariadenia ktoré neboli zakotvené v zákone, ale ktoré pomýlili dosť ľudí na to aby ich dodržiavali.
Toto senátne vyšetrovanie nenašlo veľkú pozornosť v médiách, ale aj bez neho veľa ľudí kritizovalo vládu za to, že iba reaguje na vírus, vydáva nové nariadenia na poslednú chvíľu keď je už často neskoro aby ľudia menili plány, formuluje nariadenia tak aby firmy neutrpeli škody, a keď sa vyskytnú neočakávané následky, nevedia vysvetliť ako by sa ľudia mali správať. Tak napríklad, vláda tu nezakázala cestovanie mimo krajiny. Ale odporučila aby ľudia necestovali ak to nie je nevyhnutné. Tam, kde letecká spoločnosti samy nezrušili lety, neboli povinné vrátiť cestovné náklady ak ľudia poslúchli vládu a necestovali. Ale ak ľudia išli letieť, občas ich odchytili policajti, a sociálne služby im za trest zobrali dávky, vrátane detských prídavkov. Vláda bola za toto zažalovaná, prehrala, ale narobila dosť škody na to aby veľa ľudí zrušilo svoje cestovné plány bez toho aby to poškodilo letecké spoločnosti.
Kvôli zlej komunikácii však strane nášho súčasného premiéra klesli preferencie na historické minimum, na 10%. Pri tom predsedá strane, ktorá vládla v Írsku 70 rokov zo 103 rokov nezávislosti.
Zmätok ako prejav neschopnosti
Minulý týždeň vláda s veľkou fanfárou uverejnila nový plán boja proti Covidu. Máme teraz päť stupňov reštrikcií, ktoré sa budú uplatňovať podľa počtu pozitívne testovaných. Prvý stupeň je najmiernejší. Vláda hneď oznámila, že krajina sa nachádza v druhom stupni. Teda okrem Dublinu. Ten je v stupni „dva a trochu“ („two and a bit“, aby som presne citoval vládne vyhlásenie). To znamená rovnaké reštrikcie ako v druhom stupni, ale v niektorých prípadoch trochu prísnejšie. Napríklad druhý stupeň umožňuje otvorenie krčiem, ale v Dubline musia krčmy ostať zatvorené.
Takmer okamžite po tomto oznámení sa však ozvali experti, že tieto reštrikcie pre Dublin nie sú dostatočné. Tak len tri dni po pôvodnom ozname prišla vláda s novým nariadením. Dublin sa presúva do tretieho stupňa. Ale keďže aj tretí stupeň ráta s otvorenými krčmami, Dublin bude v stupni „tri plus“. Za tri dni sme teda presne tam kde sme boli: mätúce vyjadrenia, ktorým snáď nerozumie ani samotná vláda.
Írska krčma
Kameňom úrazu je práve Írska krčma. V súčasnosti sú tu krčmy centrom spoločenského života. Chodia tam rovnako muži aj ženy, mnohí ani nepijú alkoholické nápoje, ale stretávajú sa tam aby sa porozprávali, prípadne stretli nových ľudí. Celá naša kancelária chodievala raz do týždňa po robote spolu do krčmy. Tí, ktorí pili, mali málokedy viac ako dve pivá, ale na hodinku alebo dve sme sa pobavili a potom išli domov. Takto sa stretáva veľa kolegov, priateľov, ale aj cudzích. Keď je dobrá nálada, nezáleží na tom kto sa s kým rozpráva. Toto všetko zaniklo na jar, keď zatvorili krčmy.
Doteraz sa otvorili podniky iba s určitými obmedzeniami. Napríklad iba krčmy ktoré podávajú jedlo sa mohli otvoriť. Každý zákazník si však musí objednať jedlo za minimálne 9 Euro, a podniky musia dohliadať na to aby tam zákazníci nestrávili viac ako 105 minút. Vláda doteraz nevysvetlila odkiaľ má tieto dve čísla. Oddnes však môžu byť otvorené aj takzvané mokré krčmy, ktoré nepodávajú jedlo. To platí pre druhý aj tretí stupeň, ale „tri plus“ nielen že zakazuje otvoriť mokré krčmy, ale prikazuje aj zatvoriť všetky ostatné krčmy a reštaurácie. Výnimkou je podávanie jedla v otvorených priestoroch, ale tam smie byť najviac 15 ľudí na podnik. To sa, samozrejme, mnohým podnikom neoplatí, tak veľa z nich zatvorilo.
Dublin, mesto duchov
Centrum Dublinu je vyprázdnené. Nájdete tam zopár ľudí, ktorí dúfajú že ešte niečo nájdu v poloprázdnych obchodoch. Snáď najpočetnejšia skupina ľudí v centre sú výrastkovia zo sociálnych bytov, ktorí sa navzájom bijú alebo naháňajú poslíčkov na bicykloch ktorí rozvážajú jedlo. Málokto žije v centre; Dublin je stavaný pre turistov a firmy. Turisti nechodia a pracovníci firiem musia robiť z domu okrem výnimočných prípadov. Miestna radnica sa snažila prilákať ľudí z okrajových častí späť, reklamnou kampaňou o obchodoch, kaviarňach a reštauráciách. Dokonca zatvorili niektoré ulice v centre aby podniky mohli vytiahnuť viac stolov von. Teraz, keď sa veľa podnikov zatvorilo, sa to všetko obrátilo proti nim, a Dublin bude ešte prázdnejší ako predtým. Podľa miestnych médií je Dublin z ekonomického hľadiska najhoršie postihnuté Európske hlavné mesto.
Ako ďalej
Ozývajú sa hlasy, že ani súčasné reštrikcie nebudú dostatočné. Ešte v Apríli, keď vláda všetko zatvorila, sľúbila dve veci: že prísne reštrikcie budú iba do mája, keď sa zvýši kapacita testovania na sto tisíc týždenne, a že ministerstvo zdravotníctva bude zvyšovať kapacitu nemocníc, aby mohli po uvoľnení obmedzení prijať viac pacientov. Ani jedno sa nestalo. Testovacia kapacita stagnuje do takej miery, že vláda zrušila testovanie na bitúnkoch, ktoré majú ohniská nákazy už od Apríla (hovorí sa, že majitelia bitúnkov, ktorých tu prezývajú „hovädzí baróni“, majú takú politickú silu že si vynútili nielen zastavenie testovania, ale aj stopli novinové články o podmienkach, v ktorých ich zamestnanci – často aj chorí – musia pracovať). Kapacita nemocníc sa takisto nezväčšila. Vláda bude teda obmedzovať osobné slobody agresívnejšie ako v prvej vlne, aby predišla podobnému množstvu mŕtvych.
Podaktorí z nás majú prácu a povahu ktorej súčasné obmedzenia neprekážajú. Robíme z domu a nevadí nám, že nikam nechodíme. Ale pre väčšinu ľudí je súčasná situácia, najmä neistota z toho čo vláda nariadi ďalší deň, veľmi stresujúca. A veľa z nich nemôže ani odcestovať aby sa trochu odreagovali na pláži. Vo vládnom programe totiž nie je ani zmienka o cestovaní do zahraničia. Keď sa na to novinári pýtali premiéra, tak povedal že uvažuje o tom že sa niekedy v budúcnosti bude približne riadiť nariadeniami Európskej Únie. Možno už od Októbra, možno nie. Tak aspoň vieme na čom sme...
