Ako si vybrať kandidátov v Eurovoľbách

Autor: Jozef Purdeš | 23.4.2019 o 10:34 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  888x

V tomto článku nenájdete odporúčania koho voliť. Iba informácie a nástroje ktoré by vám mohli pomôcť vybrať si kandidátov ktorí vám budú najviac vyhovovať.

Nemôžem nikoho zo slovenských kandidátov odporučiť preto, lebo budem voliť v Írsku.  Keďže tu však málokoho v politike poznám, nemôžem sa spoliehať na intuíciu alebo emócie ktoré ku kandidátom alebo stranám prechovávam, a tak som sa rozhodol využiť nástroje ktoré sú dostupné na Internete.

V prvom rade si však treba uvedomiť koho budeme voliť.  Europoslanci nemajú také právomoci ako naši poslanci.  Môžu hlasovať iba za zákony ktoré navrhne Európska komisia; nemôžu predkladať vlastné návrhy zákonov.  Môžu však navrhovať zmeny k predloženým zákonom a navrhovať rezolúcie, ktoré síce nemajú právnu moc, ale keď sú schválené veľkou väčšinou, Európska komisia si ich radšej povšimne.  Napriek pomerne obmedzenej právomoci Europoslancov však ich rozhodnutia majú čoraz silnejšie následky, a výsledok ich hlasovania čoraz viac ovplyvňuje legislatívne konania v členských štátoch EÚ.  Europoslanci napĺňajú ešte dve, podľa mňa dôležité funkcie: môžu informovať o dianí v Európskej komisii a môžu chrániť dobré meno svojho štátu.

Europoslanci môžu zasielať Európskej komisii otázky, ktoré musia byť zodpovedané.  Mnohí sa týmto spôsobom dozvedeli o kontroverzných navrhovaných zákonoch a zburcovali verejnosť proti nim.  Naposledy to bola nemecká poslankyňa Julia Reda, ktorá sa takto dozvedela o plánovanej cenzúre Internetu a je zodpovedná za masové demonštrácie proti tomuto návrhu v mnohých európskych krajinách.  Nakoniec bol tento návrh schválený iba tesnou väčšinou, no trvalo to dva pokusy.  O niečo úspešnejší bol írsky poslanec Luke Flanagan, ktorý sa otázkami pre Európsku komisiu dostal k textu vtedy tajnej zmluvy medzi Európskou Úniou a USA, známou pod skratkou TTIP.  Flanagan a iní uverejnili časti zmluvy ku ktorým dostali prístup, a celoeurópska vlna odporu pochovala túto zmluvu.  Netreba však zachádzať do takých extrémov.  Poslanec sa často pýta na maličkosti, ktoré zaujímajú malú skupinu jeho voličov, ale aj to je užitočné.

Ochrana dobrého mena ich krajiny alebo vlády je pre Europoslancov bežná.  Veľká časť rokovaní Európskeho Parlamentu sa venuje rezolúciám.  Tie sú často namierené proti vládam, ktoré sa venujú politike, ktorá sa nemusí javiť ako demokratická, a poslanci môžu vystupovať v parlamente na jej obranu.  Nedávno napríklad Richard Sulík veľmi ostro bránil premiéra Pellegriniho v parlamentnej debate, hoci na Slovensku by naňho ťažko našiel dobrého slova. 

S mojim chápaním práce Europoslancov som sa teda pozrel na dva ukazovatele: ich aktivitu a ich predošlé hlasovanie.

 

Aktivita Europoslancov

Ja mám to šťastie že v Írku sa takmer všetci Europoslanci uchádzajú o znovuzvolenie.  Na Slovensku je to inak: z trinástich poslancov iba poslanci Beňová, Csáky, Nagy, Škripek, Štefanec a Záborská budú znovu kandidovať.  Ale čisto teoreticky sa pozrime na všetkých poslancov.  Na ich aktivitu som použil stránku mepranking.eu, a tu sú výsledky.

Poslanci sú zoradení podľa aktivity.  Ich poradie, otázky, návrhy a debata ukazujú ako dopadli spomedzi všetkých 751 poslancov.  MEPRanking vypočítava hlavné poradie aj z ďalších kritérií, ako napríklad v koľkých výboroch poslanci sú a na akých pozíciách, alebo akí sú aktívni na sociálnych sieťach, ale tie ukazovatele mňa nezaujímali.  Z tejto tabuľky (a podobnej pre Írsko, ktorú používam pre seba), som sa dozvedel niekoľko kľúčových vecí:

1. Poslanci Smeru sú vo všeobecnosti menej aktívni, hoci majú pomerne vysokú účasť a v prípade Moniky Beňovej aj vysokú aktivitu v otázkach a debate v parlamente.  To je pre mňa indikácia že v porovnaní s inými slovenskými poslancami neboli zvolení do dobrých pozícií vo výboroch.  Ako volič by som sa bál že poslanci tejto strany ani v budúcnosti nebudú mať veľký vplyv na dianie v Európskej Únii.

2. Boris Zala má mizernú účasť a je takisto neaktívny v ostatných kategóriách.  Patrí medzi 50 najmenej aktívnych poslancov.  Keby bol opäť kandidoval, považoval by som ho za darmožráča a určite by som radšej volil niekoho kto si svoj plat naozaj zaslúži, ale našťastie nekandiduje.  V Írsku máme ešte horší prípad.  Brian Crowley je na 735-tom mieste, keď bol prítomný iba na dvoch zasadaniach a nikdy nehlasoval.  Ani on však opätovne nekandiduje.

Ukazovatele aktivity Europoslancov mi iba pomôžu identifikovať kandidátov, ktorých by som v najbližších voľbách odmietol.  Preto som sa pozrel aj na kvalitatívne ukazovatele všetkých Europoslancov.

 

Predošlé hlasovanie Europoslancov

Najznámejšia stránka ktorá ponúka prehľad hlasovaní Europoslancov je VoteWatch.  Za posledné volebné obdobie však bolo vyše desaťtisíc hlasovaní, a ja nemám čas ani chuť sa v tom všetkom prehrabávať.  Preto som sa obrátil na stránku Your Vote Matters, ktorá ponúka výsledky 25 kľúčových hlasovaní z každej dôležitej oblasti.  Táto stránka tiež umožňuje návštevníkom zahlasovať za tieto otázky, a potom určí ktorí politici a strany sú im politicky najviac podobní.

Ja som výber otázok zúžil na tie, ktoré ma zaujímali a pozrel som sa na slovenských kandidátov.  Takisto som vytiahol výsledky na všetky politické zoskupenia v Európskom Parlamente a tu sú výsledky:

Poslanci sú zoradení podľa svojich parlamentných frakcií.  Červená znamená že hlasovali proti, zelená je za, žltá že sa zdržali a šedá že neboli prítomní.  Každý si môže vybrať otázky ktoré považuje za dôležité, ale pre mňa to boli tieto:

1. Základné ekonomické myslenie.  Jedna z otázok bola podľa mňa tak absurdná, že kto za ňu hlasoval je pre mňa úplný hlupák.  Ide o jednotnú minimálnu mzdu vo všetkých krajinách EÚ.  Mimoriadne zjednodušené, ekonomické krízy v južných krajinách boli predovšetkým spôsobené reštriktívnou menovou politikou a nízkou produktivitou práce.  Severné krajiny mohli vyprodukovať oveľa viac tovaru s rovnakými prostriedkami ako južné krajiny, a tie nemohli vo vnútornom trhu konkurovať.  So zavedením jednotnej minimálnej mzdy by sa produktivita práce na juhu ešte viac zhoršila, a zle by dopadol aj východ EÚ.  Takže kohokoľvek kto hlasoval za jednotnú minimálnu mzdu a nebol z Nemecka alebo štátov Beneluxu automaticky považujem za hlupáka, ktorý nemá v Europarlamente čo hľadať.

2. Podpora drobných voči veľkým.  Ak je v niečom EÚ dobrá, tak to je v ochrane zákazníkov a zamestnancov.  Preto som za GDPR, ktoré chráni súkromie ľudí proti firmám, podporu bielych vrán, ktoré často poukazujú na korupciu, podporu drobných poľnohospodárov a obmedzenie alebo zrušenie pracovných zmlúv na dobu určitú, ktoré firmy zneužívajú na to, aby znížili výšku odstupného ktoré musia platiť.  Sem patrí aj cenzúra internetu, ktorá bola nedávno schválená.  Tá totiž zvýhodňuje veľké Internetové firmy, ktoré majú infraštruktúru na povinné filtre obsahu, ako aj na platby za odkazy na články novín a časopisov.  Takisto to zvýhodňuje veľkých vydavateľov, keďže menší sú oveľa závislejší na odkazoch z vyhľadávačov a sociálnych sietí.  V Španielsku, kde už platenie za odkazy na články zaviedli, boli menšie publikácie oveľa viac negatívne ovplyvnené ako väčšie.

3. Ochrana národných záujmov.  Tu ide o hlasovania ktoré by negatívne ovplyvnili suverenitu krajín EÚ, najmä zavedenie povinných kvót pre migrantov, obnoveniu vnútorných hraníc a jednotná minimálna firemná daň.  

4. Bezpečnosť EÚ a ich členských štátov.  Sem patrí vytvorenie európskej armády, bližšie vzťahy s USA, Ruské sankcie a obmedzenie vplyvu Číny.  Ja osobne som za prvé tri; myslím si že na čínsky tovar nepotrebujeme žiadnu novú legislatívu ale dôslednejšie uplatňovanie európskych noriem na bezpečnosť tovaru.

5. Ochrana životného prostredia.  Sem patria dotácie na fosílne palivá a daň na plastové obaly.  Podľa môjho názoru by sa mali dotácie čo najskôr zrušiť, aby si trh mohol vybrať najlacnejšiu alternatívu, a krajiny by mali zdaňovať jednorazové plastové obaly.  Írsko to napríklad už robí: obchodníci platia poplatok do fondu, ktorý financuje recykláciu týchto obalov.

5. Financovanie Európskej Únie.  Sem patria návrhy na priame dane do európskeho rozpočtu a otázka o navýšení rozpočtu.  Osobne som proti priamym daniam, ak pôjde o dvojité zdanenie.  A na európsky rozpočet nemám vyformovaný názor, ale automaticky podozrievam ľudí, ktorí hlasovali za jeho zvýšenie.  Eurofondy sa rozkrádajú všade, nielen na Slovensku, a navýšenie týchto fondov iba zvyšuje potenciálnu korupciu.

Každý má vlastné preferencie a môže si spraviť vlastný názor.  Potom sa môžu pozrieť do tabuľky ktorú som pripravil a aplikovať svoj názor s dostupnými dátami.  Ja osobne som napríklad zistil, že sa nestotožňujem so žiadnym slovenským Europoslancom.  Názorovo najbližšia mi je parlamentná frakcia ALDE, hoci ani tam so všetkým nesúhlasím.  Zaujímavosťou je, že Slovensko nemá v súčasnosti ani jedného poslanca v tejto frakcii, a v minulosti bol jej jediným slovenským členom Mečiarov Minister Financií Sergej Kozlík.

Z výsledkov hlasovaní ma však zaujalo niekoľko vecí:

1. Veľa našich poslancov nemalo odvahu hlasovať o otázke kvót pre migrantov.  Jediní čo sa nebáli boli členovia strán Smer a KDH.  Ich odvaha je o toľko pôsobivejšia, že všetci hlasovali proti odporúčaniam svojich európskych frakcií.

2. ECR, ku ktorým patrí SaS, OĽANO a NOVA, je nihilistická parlamentná frakcia, proti všetkému okrem bližších vzťahov s USA.  My tam máme troch členov, ktorí zväčša hlasovali podľa odporúčaní ECR.  Jediný bod kde všetci traja hlasovali opačne bol o obmedzení pracovných zmlúv na dobu určitú.  Tu sa zhodli s tými poslancami Smeru.  Ja sa s ich voľbou stotožňujem, ale voliči ktorí uprednostňujú menej kontroly nad firmami im to môžu mať za zlé.

3. Smer ako jediný chce zrušiť sankcie voči Rusku ale zaviesť sankcie voči Číne.  Tu sa s nimi nezhodnem, ale iní voliči môžu mať opačný názor.

4. Takmer všetci slovenskí poslanci sú za nové priame dane pre EÚ.  Zaujímalo by ma ako vysvetlili svoje rozhodnutie, či majú indikácie zo svojich strán že by na Slovensku prijali daňové úľavy na dane ktoré sa budú platiť priamo do európskeho rozpočtu.

Obe analýzy majú jeden problém: Máme množstvo kandidátov, ktorí nemajú žiadnu históriu rozhodovania.  Veľa strán a straničiek ešte nie je členom žiadneho európskeho politického zoskupenia.  A tak sa dá vo veľa prípadoch ťažko predvídať ako budú hlasovať.  

Stránka Your Vote Matters uvádza že kandidáti do Eurovolieb si môžu vytvoriť vlastný profil a odpovedať na ich 25 kľúčových otázok, aby si voliči mohli vybrať kandidátov, ktorí im najviac vyhovujú.  Zo slovenských kandidátov tam ešte nikto nie je.  Tí kandidáti, ktorí majú vyhranené názory a nehanbia sa za ne, by si tam mali vytvoriť profil, a voliči si ich už nájdu.  

Tento článok sa môže javiť ako nadmerný na voľby do Európskeho parlamentu, ale zodpovedný volič bude nástroje, ktoré som tu opísal, potrebovať.  Európsky Parlament hrá čoraz väčšiu úlohu v našom každodennom živote, ale médiá málokedy informujú o jeho výsledkoch alebo o tom ako naši poslanci hlasovali.  Pritom Europoslanci bežne využívajú možnosť zdôvodniť svoje hlasovanie, a tieto zdôvodnenia sú k dispozícii na oficiálnej stránke EP.  Stačí aby médiá informovali o dôležitých rozhodnutiach a ako naši poslanci hlasovali a prečo, a môj článok by bol zbytočný.  V súčasnej situácii  dúfam, že čo najviac voličov si dá veľmi záležať na tom koho pošle do Európskeho Parlamentu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Gašparov profil má znaky profesionálnej kampane, pripomína Blahu a Smer

Bývalý policajný šéf porušil pravidlá facebooku o reklame.

Dobré ráno

Dobré ráno: Smer sabotuje reformu nemocníc, ktorú sám sľúbil

Ide o najväčšiu reformu ostatných rokov.

Komentár Petra Schutza

Nositelia normalizačného víru sú tu stále

Trebárs Fico musel podpisom potvrdiť súhlas s odpudivosťou celej tejto éry.


Už ste čítali?