Tento článok môže byť onedlho nelegálny

Autor: Jozef Purdeš | 28.6.2018 o 10:29 | (upravené 28.6.2018 o 11:30) Karma článku: 3,55 | Prečítané:  1264x

Európska Komisia nedávno schválila návrh nariadenia o autorských právach, ktoré má potenciál obmedziť slobodu prejavu na internete a oklieštiť množstvo legitímnych podnikateľských aktivít.

Návrh nariadenia na reformu autorských práv na internete sa pripravoval dlho, a prechádzal množstvom zmien. Keď človek o ňom hľadá informácie, väčšina článkov už je neaktuálna. Po posledných úpravách by sa zdalo, že novinári, vedci, ale aj bežní používatelia internetu zbytočne bili na poplach. To je však klamlivé: ak návrh prejde v súčasnom znení, Európsky internet sa môže výrazne zmeniť.

Problém spočíva najmä v dvoch článkoch: 11 a 13.

 

Článok 11

Tento článok zavádza poplatky za linky k novinovým článkom, vrátane krátkeho textu z daného článku. BBC uverejnilo, že tento krok je namierený najmä proti firmám ako Google a Facebook, keď v tomto článku napísalo: „Designed to limit the power over news publishers that tech giants such as Facebook and Google have, it requires online platforms to pay publishers a fee if they link to their news content.“

(Ja by som tiež práve porušil toto nariadenie EÚ, ak by som nezaplatil licenčný poplatok za predošlý odstavec...)

História tohto nariadenia je dlhá a tŕnistá, ale viac-menej ide o boj vydavateľa Axel Springer SA (na Slovensku vlastní pod menom Ringier Axel Springer médiá Nový Čas, Život, Eva, Aktuality.sk a iné) so slobodným internetom. Toto vydavateľstvo už dávnejšie zažalovalo tvorcov softvéru AdBlock Plus, ktorí blokovali reklamy na stránkach ich periodík. Len tento rok nemecký najvyšší súd v tomto prípade rozhodol, že blokovanie reklamy na internete je v poriadku. Google tiež už dlhšie ležal vydavateľom v žalúdku tým, že umožňoval používateľom prečítať vetu alebo dve zo správy a potom sa rozhodnúť či sa prekliknú k danému médiu. Axel Springer chcel, aby Google platil za linky k ich článkom.

Keď v Nemecku zalobovali za zákon ktorý umožnil médiám žiadať licenčné poplatky za linky, Google vyradil vydavateľstvá, ktoré im nedali prístup k článkom zadarmo. Po poklese návštevnosti pre tieto média, všetky dovolili Googlu linkovať k ich článkom. Na zákon doplatili iba menšie vyhľadávače, ktoré vydavatelia ignorovali.

V Španielku prijali zákon, ktorý internetovým stránkam prikazoval platiť licenčný poplatok za linkovanie k správam. Google vyradil všetky Španielske médiá z ponuky, čo malo za dôsledok pokles návštevnosti o 8 – 15% a kolaps menších médií. Tu treba podotknúť že tento zákon bol výsledkom práce lokálnych mediálnych firiem, nie nemeckého vydavateľa, ktorý má v Španielsku iba obmedzené množstvo publikácií.

V posledných rokoch platil Axel Springer za lobing v Bruseli medzi 100 a 200 tisíc Eurami ročne. Jeho predstavitelia mali časté stretnutia s bývalým členom Európskej Komisie zodpovedným za digitálnu ekonómiu, Güntherom Oettingerom. Oettinger, ktorý figuruje na konferenciách organizovaných firmou Axel Springer, počas svojho pôsobenia v bývalej funkcii často útočil na Google. Hoci od začiatku 2017 pôsobí v inej pozícii, predstavitelia Axel Springer sa s ním stretávali počas roka aby s ním hovorili o autorských právach. Podľa niektorých zdrojov Axel Springer v súčasnosti pužíva svoje prepojenie na nemeckú CDU aby zvýšili tlak na členov Európskeho Parlamentu aby schválili návrh článku 11. 

Internet už dávno má spôsoby ako zabrániť aby vyhľadávače linkovali k článkom. Vydavateľstvám o to však nejde; už sa presvedčili že linky potrebujú aby prežili. Preto chcú presadiť aby všetci všetkým za linky platili. Hoci návrh nariadenia špecifikuje že v odkaze treba mať aj časť článku, nariadenie je dosť vágne a kritici hovoria že stačí názov článku, aby človek musel zaplatiť licenčný poplatok. Podľa tých istých kritikov bude mať toto nariadenie, ak prejde, štyri potenciálne dôsledky:

 

  • Menšie vyhľadávače zaniknú a Google bude dominovať ako jediná firma ktorá má infraštruktúru aby platila za licenciu.
     
  • Zníži sa čitateľnosť médií na internete.
     
  • Malé média, hlavne alternatívneho smeru, sa rekvalifikujú na blogy a iné stránky, ku ktorým sa bude dať linkovať bez licenčných poplatkov. To zvýši viditeľnosť falošných správ.
     
  • Archívne stránky zaniknú. Archívna stránka je napríklad tá, na ktorú som dal o niekoľko odsekov vyššie odkaz. Slúži na to, aby uchovala článok v stave akú bol pri jeho publikácii. Článok, na ktorý som odkázal, sa neskôr bez vysvetlenia zmenil, a je dôležité uchovať aj jeho originálnu podobu. Veľa bojovníkov za slobodu slova sa bojí že zákaz archivovať články bude mať za následok neustále zmeny v správach a komentároch, a noviny tým stratia dôveryhodnosť.

 

Článok 13

Podľa tohto článku, internetové portály ktoré majú veľké množstvo obsahu generované návštevníkmi musia zabezpečiť aby žiadny obsah neporušoval autorské práva. Tento článok je formulovaný mimoriadne všeobecne (ani „veľké množstvo obsahu“ nie je definované), že sa kritici boja že ak prejde, na internete začne platiť nasledovný režim:

Všetky portály kde ľudia môžu pridávať svoju tvorbu, ako napríklad Youtube, Facebook, ale napríklad aj SME budú musieť zaviesť filtre, ktoré identifikujú keď sa budú ľudia snažiť nahrať obsah ktorý vlastní niekto iný. V súčasnosti sú portály povinné takýto obsah na vyzvanie majiteľa originálu vymazať, ale nemusia ho proaktívne filtrovať. V praxi bude mať tento prístup tri veľké problémy:

 

  1. Iba väčšie stránky a portály si budú môcť dovoliť proaktívne filtrovanie. Google a Facebook ho už majú, no množstvo menších stránok na ktorých spolupracuje niekoľko užívateľov zanikne.
     
  2. V prípade portálov s vysokou frekvenciou nahrávania užívateľského obsahu by filtrovanie zabránilo ich efektívnemu používaniu. Tu ide o stránky ako GitHub, kde programátori nahrajú niekoľko desiatok miliónov kúskov kódu denne, a hneď ho aj použijú. Čisto teoreticky sa na GitHub dajú nahrať aj knihy, filmy, a samozrejme kradnutý počítačový kód, a teda tu filtrovanie bude potrebné. Pri takom vysokom objeme dát je však mimoriadne ťažké dosiahnuť efektivitu filtrovania, ktoré by umožnila užívateľom nahrať a použiť svoj kód za zlomky sekundy.
     
  3. Príklady takýchto filtrov v praxi zatiaľ ukazujú, že často sa vyfiltruje obsah ktorý sa snaží nahrať jeho majiteľ, alebo na ktorý sa ochrana duševného vlastníctva nevzťahuje. Napríklad na Youtube sú známe prípady kde vtáčí spev bol vyfiltrovaný. Ochrana duševného vlastníctva neplatí keď ide napríklad o paródiu. V prípade filtrovania by napríklad SME muselo zablokovať tento obrázok. Hoci ide o paródiu, filter by rozhodol že obrázok patrí firme Associated Press.

     

Volebný proces

Návrh nového nariadenia na ochranu autorských práv prešiel v Európskej komisii. Začiatkom júna prešiel pripomienkovým konaním v právnom výbore Európskeho parlamentu. Tu sa stretol s viacerými kozmetickými zmenami, ktoré síce zmiernili články 11, 13 a iné, ale takisto ich spravili vágnejšie, takže niekto poriadne nevie ako budú uplatnené. Začiatkom júla bude o návrhu rokovať plénum Európskeho parlamentu, ktoré schváli svoju verziu. Európska Komisia a Európsky Parlament budú potom rokovať o konfliktných bodoch v návrhu a začiatkom budúceho roka bude Európsky Parlament hlasovať o kompromisnom návrhu.

V právnom výbore nemá Slovensko žiadnych predstaviteľov, tak ešte nemôžem vyviesť akékoľvek dôsledky z ich hlasovania (osobne nebudem v Európskych voľbách hlasovať za poslanca ktorý podporil návrh v jeho súčasnej podobe). Ale už onedlho uvidíme ako budú naši poslanci hlasovať v pléne. Môže sa stať že o rok by som nebol schopný napísať tento článok lebo by mi ho SME zablokovalo, ak by vôbec ešte dovolili ľuďom písať články do blogov. Tak si ešte užime možnosť byť kreatívni kým sa dá.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Príbeh Bonaparte: stavba, ktorou nepohne ani kauza Bašternák

Komplex vzbudzoval rozruch od začiatku.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

O slobodu sa dá aj prísť

Ani ústava nemusí vydržať všetko.


Už ste čítali?