Zaspal som, a išiel som do práce až po východe slnka. Našťastie bolo ešte dosť skoro na to aby sa vytvárali zápchy, a tiež pomohlo že boli prázdniny. Cesta do roboty vedie zväčša po diaľniciach, a tak som tých 40 kilometrov zvládol za menej ako pol hodiny. Aby nebola nuda, zrýchlil som video štyrikrát...
((video))
Zopár vecí na povšimnutie vo videu:
0:05 – Je typické, že tí z nás ktorí nevlastnia dom, žijú za plotmi a závorami. Má to jednu výhodu: za tie tri roky v mojom apartmánovom komplexe ešte nikoho nevykradli.
0:22 – Jedna z najnehodovejších križovatiek v meste, najmä preto, lebo je jedna z mála kde sa smie odbočiť doľava keď má protiidúci prúd zelenú a pritom je tam povolená rýchlosť cca 72 km/h.
0:51 – Naľavo je škola. Počas vyučovania sa tu tvoria zápchy, keď rodičia odbočujú doľava. Cez dve plné čiary. To sa však u nás smie, ak sú tieto čiary žlté a nie biele.
1:45 – Vchádzam na diaľnicu. V tomto mieste má sedem prúdov a smeruje do centra mesta. Počítané sprava, prúdy 1 a 2 o kilometer odbočia z diaľnice, 3 až 6 sú pre "normálnych" vodičov a prúd 7 je expresný, iba pre autá s aspoň dvoma ľuďmi. Tento prúd je väčšinou prázdny, aj v zápchach. Každý rok policajti v Atlante chytia aspoň jedného vodiča, ktorý skúsil podvádzať s nafukovacou pannou namiesto spolujazdca.
2:08 – Sprava sa pripája ďalšia diaľnica, a oba jej prúdy po menej ako 500 metroch zanikajú. V čase špičky tu vznikajú až polhodinové zápchy.
2:21 – Prechádzam okolo reklamy na štátnu lotériu. Ukazuje hlavnú výhru vo výške 78 miliónov dolárov. Ja pod 100 miliónov nehrám.
2:35 – Odbočujem na inú diaľnicu. V tomto okamihu majú obe 6 prúdov. Napriek tomu je tu iba jeden odbočovací pruh, so zákrutou kde akákoľvek rýchlosť nad 48 km/h keď je mokro a 64 km/h za sucha auto stočí do hodiniek. Na viedu to nie je vidieť, ale oba obrubníky sú čierne od gumy, a každý deň sa tam povaľujú zvyšky nárazníkov.
3:30 – Podotýkam, že napriek tomu že mimo diaľnice nič okrem stromov nevidieť, som ešte stále v meste ktoré má približne toľko obyvateľov ako Slovensko.
4:00 – Na tejto diaľnici je rýchlostný limit 89 km/h, a väčšina áut ide medzi 97 a 113 km/h. Expertov čo by sa tu rozbehli neuvidíte.
4:25 – Predbieham sprava. Nielen že sa so tu smie, ale v úsekoch kde to nie je povolené majú pomalší vodiči povinnosť zaradiť sa doprava; inak môžu byť pokutovaní.
4:38 – A opäť ďalšia zmena diaľnice, a zase prudká zákruta. Raz som v tejto zákrute videl rozsekané auto. Narazilo do medveďa...
5:59 – Odbočujem doprava na červenú. V tomto prípade bola na križovatke značka Daj prednosť v jazde, tak som ani zastavovať nemusel. Inak červená pôsobí ako stopka pre tých, čo chcú odbočiť doprava.
6:25 – Odbočujeme bez smerovky. Ľudia v odbočovacích pruhoch takmer nikdy nepoužívajú smerovky; keď menia pruhy tak jedine keď sa pomýlia. To je neduh, pre ktorý je Atlanta známa.
Celkovo mi cesta trvala okolo pol hodiny. Myslím, že to bol môj rekord; počas dopravnej špičky mi to môže trvať hodinu a pol a aj viac. Mal som šťastie; väčšinou takéto dobré cesty po svitaní nedostanem.