Deň ako každý iný. Prídem do roboty, a náš server je vypnutý. Pravdepodobne ďalšie automatické update od Microsoftu, ktoré si vynútilo reštartovanie počítača, pomyslel som si. Tak som ho naštartoval. O hodinu bol vypnutý znova... Naštartoval som ho, skontroloval že som mal najnovšie vírusové definície, a pripojil som k serveru teplomery, aby som sa uistil že sa neprehrieva. O hodinu bol server znova vypnutý. Opäť som ho naštartoval a skontroloval som si Event Viewer, ktorý by mi mal povedať prečo sa počítač vypínal. A aj povedal: vraj som porušil užívateľskú licenciu (EULA).
Vo firme si dávame veľmi dobrý pozor aby sme neporušili žiadne zákony a nariadenia, najmä tie čo sa týkajú výpočtovej techniky. Keď sme kupovali nový server a vyberali si ktorý softvér tam nainštalujeme, preštudovali sme všetky užívateľské licencie a uistili sme sa, že tá týkajúca sa Windows Small Business Server 2003 nám vyhovovala. Preto bolo tak šokujúce keď som zistil, že sme sa niekde sekli. Doteraz som nezistil kde v licencii sa tak píše, ale podľa technickej podpory Microsoftu sme museli používať náš server ako domain controller, a nie iba ako miesto na odkladanie súborov. Domain controller je systém ktorý kontroluje takmer všetko čo sa deje na ostatných počítačoch napojených na rovnakú sieť, vrátane prihlasovania sa na počítače a užívateľské privilégiá. Bohužiaľ, tento systém nefunguje moc dobre na sieti ku ktorej sú pripojené počítače s Windows 98, Windows XP, Windows Vista a Debian operačnými systémami, a tak sme sa rozhodli nájsť nový operačný systém, ktorý by sme mohli použiť pre náš server.
A ako sme tak rozmýšľali aký operačný systém nainštalujeme, uvedomili sme si že ani jeden z nás sa vo Windowsoch moc nevyzná. Microsoft a jeho priatelia v Business Software Alliance (BSA) totiž odviedli vynikajúcu robotu a presvedčili nás, že kradnúť softvér je nielen ilegálne, ale aj amorálne. Toto tvrdím bez akejkoľvek irónie – tí z nás, ktorí začali používať počítače ako študenti v USA v druhej polovici deväťdesiatych rokov, majú v mozgu zakódované, že kradnúť sa nesmie. A ako typickým študentom, po výdaji na učebnice a alkohol nám moc peňazí neostalo, a preto sme si výrobky od firiem ako Microsoft a Adobe nemohli dovoliť kúpiť. Siahli sme preto po najlepšej alternatíve: softvéri, ktorý bol legálne zadarmo. Naučili sme sa používať Linux, zvykli sme si na Star Office a neskôr Open Office; namiesto Photoshopu sme si nainštalovali Gimp.
Keď sme sa vo firme konečne rozhodli že ako server nainštalujeme Ubuntu, uvedomil som si ako veľmi sa Microsoft sekol keď bojoval proti softvérovému pirátstvu. Nejde iba o užívateľský softvér; zvykli sme si programovať v PHP a MySQL namiesto Visual Basic a MS SQL. Keď Microsoft nedávno začal ponúkať verziu svojho SQL serveru zadarmo, bolo pre nás už neskoro. Niet divu, že nad nami predajcovia softvéru zalamujú rukami – máme všetko čo potrebujeme a zadarmo, a vieme s tým pracovať lepšie ako s komerčným softvérom.
Nechcem tvrdiť že komerčné softvérové firmy by mali nečinne stáť, zatiaľ čo iní kradnú ich majetok. Ale už dávno mali pochopiť, že pýtať od študentov veľké peniaze za ich produkty a prenasledovať ich ak tie produkty ukradli iba prinúti ich najdôležitejších zákazníkov – tých, ktorí si len osvojujú softvér s ktorým strávia veľkú časť svojho produktívneho života – aby skúsili niečo iné, lacnejšie. Teraz už je neskoro. Hoci sa Microsoft prebral a začal ponúkať svoje výrobky študentom zadarmo, v čase keď títo študenti začnú pracovať, my, ktorí sme vyrástli na iných platformách, im budeme šéfovať.