Čakanie na miestenku
Rada na miestenku a na odovzdanie batožiny ma neprekvapila. Bola dlhá a pomalá, ale za tú cenu, ktorú som platil, som viac nečakal. Pre niektorých ľudí však rady neplatia. Do tejto kategórie patria najmä veľmi chudé a vysoké ženy s priateľmi. Nie, to nehovorím o štíhlych, pekných babách, ale o tých, ktoré vyzerajú ako pavúky: sú také tenké, že im končatiny vyrastajú priamo z trupu, bez ramien alebo zadku. Tieto baby potrebujú veľkých priateľov, ktorých chráni ich svalová hmota pred zraneniami spôsobenými vystupujúcimi kosťami ich priateliek. Títo priatelia potom zazerajú na všetkých, ktorí by protestovali proti predbiehaniu sa v rade na miestenky, ale nikoho to moc netrápi – Ryanair neprideľuje sedadlá a do odletu ešte chýba hodina a pol.
Odlet
Všetci poslušne čakajú v rade na lietadlo. Tí, ktorí sa predtým predbiehali sa predbiehajú znova, no ak letia baby samé, bez svojich zazerajúcich svalnáčov, nikto ich nepustí. Na rozdiel od iných letov, keď sa rad sformoval asi desať minút pred otvorením brány, však všetci nastúpili už hodinu dopredu. Mali na to dobrý dôvod: namiesto jednej príručnej batožiny majú mnohí dve či tri tašky.
Nastúpil som dosť skoro na to, aby som si našiel miesto pre môj kufrík rovno nad hlavou. Iní také šťastie nemajú. Zúrivo hľadajú voľné miesto pre svoje nákupné tašky a kufre ktoré sú väčšie ako ten, ktorý som odovzdal na check-ine. Keď sa nezmestia, tak cestujúci obracajú svoj hnev na letušky, ktoré sa márne snažia vysvetľovať zmysel pravidla jednej batožiny na cestujúceho. Neskôr letušky vyberú záchodový papier a časopisy zo skriniek ktoré sa nemajú používať na batožinu, porušia všetky fyzikálne zákony o konzervácii hmoty a priestoru, a nejako natlačia objemné tašky, ruksaky a kufre na svoje miesta. Konečne môžeme odletieť.
Prílet
Všade vo svete vám letušky povedia že musíte ostať sedieť pripútaný kým lietadlo úplne zastaví, a že si môžete zapnúť elektroniku až keď budete v príletovej hale. Tak to bolo aj v našom prípade. Všade vo svete však cestujúci poslúchnu letušky; Bratislava je však výnimka. Lietadlo ešte stále spomaľovalo na pristávacej dráhe keď sa prví cestujúci odopli, postavili a začali vyťahovať svoje kufre. Letušky mali čo robiť aby ich vtlačili naspäť na ich miesta. Nepočul som však čo im hovorili, lebo v celom lietadle pípali a zvonili mobily.
Keď konečne lietadlo zastalo a otvorili sa dvere, naučil som za že v Bratislave platí ďalší nevšedný zvyk: najprv vystupujú veľkí, svalnatí muži, ktorí sa očividne nemôžu dočkať svojich pavúčích priateliek. A tak namiesto toho aby sa cestujúci správali civilizovane a nechali vystúpiť najprv tých bližšie k východom, najväčšie opice sa predierali cez a ponad nás, menšie opice. Moc im to však nepomohlo, lebo bolo treba počkať kým všetci vystúpia a nasadnú do pripravených autobusov. Dokonca sa dá povedať že tie väčšie opice sa prerátali: boli strčení vzadu v autobusoch, najďalej od východov.
