Hviezdne Vojny na Skellig Michael nenájdete

Autor: Jozef Purdeš | 31.8.2016 o 11:15 | (upravené 6.10.2016 o 15:03) Karma článku: 1,73 | Prečítané:  375x

Skala, ktorá trčí z rozbúreného mora neďaleko juhozápadného pobrežia Írska, sa nedávno preslávila v najnovšej časti seriálu Hviezdnych Vojen. Keď ju navštívite, nájdete však aj niečo iné: históriu, prírodu a dobrodružstvo.

Dostať sa sem nie je jednoduché.  Musíte sa dopraviť – autom, bicyklom alebo autobusom – na extrémny juhozápad Írska, do Kerry.  Kerry je samo o sebe nádherné, s divokou prírodou, zrúcaninami hradov a malebnými mestečkami a dedinami.  Dobrodružstvo začne len čo zídete z diaľnice a pustíte sa pozdĺž 180-kilometrovej okružnej cesty, Ring of Kerry.  Miestami je tak úzka a kľukatá, že sa autobusové spoločnosti už dávno dohodli, že všetky ich autobusy budú jazdiť rovnakým smerom, aby sa niekde proti sebe nezasekli.

Z Dublinu mi trvalo štyri a pol hodiny kým som došoféroval do mestečka Cahersiveen, kde sme sa ubytovali.  Z okna sme videli zrúcaninu hradu.  Malá prechádzka nás dostala do centra s pomerne veľkým kostolom, niekoľkými krčmami, reštauráciami a obchodmi so suvenírmi.  Cahersiveen je pomerne veľký a výborne situovaný.  Neďaleko je ostrov Valentia s výborným výhľadom na more, a o kúsok ďalej je dedinka Portmagee, kde nás na budúci deň čakala loďka, ktorá nás mala dopraviť na ostrov.

Ostrovy Skellig sú dva.  Na väčší, Skellig Michael, smie v lete prísť denne okolo 120 turistov.  Ako prísne regulovaná UNESCO pamiatka, nesmie mať viac návštevníkov.  Okrem toho je tu zakázané stavať akékoľvek permanentné štruktúry, vrátane bezpečnostného zábradlia.  Menší ostrov, Little Skellig, má druhu najväčšiu kolóniu Suly Bielej na svete.  Hoci sem ľudia nemajú prístup, výletné lode sa k nemu priblížia.  Z diaľky vyzerá ako zasnežený vrchol hory v Alpách.  „Sneh“ je výsledok stoviek rokov ukladania vtáčieho trusu.

Jednu z licencovaných lodí, ktorých je iba okolo desať, sme si na našu júnovú návštevu prenajali už vo februári.  Ráno sa stretávame s posádkou v turistickom centre v Portmagee a potom nastupujeme do dvanásťmetrového motorového člnu.  Počasie je vraj priaznivé, a vlny nás cestou na ostrov a späť oblievajú len zriedka.  Cesta na ostrov trvá asi hodinu a pol.  Cestou sa približujeme k Little Skellig, kde máme možnosť sledovať vtákov a tulene.  Pri Skellig Michael zisťujeme, že tu chýba prístav alebo aspoň mólo: musíme sme z loďky vystúpiť priamo na schody vytesané do skaly.  Kapitán potom odchádza na pár hodín loviť ryby a my máme možnosť poobzerať sa okolo.

Skellig Michael má dve hlavné atrakcie.  Jednou je mimoriadne dobre zachovaný kláštor zo šiesteho storočia.  Slaný morský vzduch a ťažká dostupnosť dopomohli k tomu aby sa úľové stavby kláštora zachovali v pôvodnom stave.  Druhá atrakcia sú malé farebné Mníšky Bielobradé, ktorých tu sú tisíce.  Tieto vtáky hniezdia pod zemou a voľne sa prechádzajú na dosah ľuďom.  No okrem toho tu niektorí turisti nájdu aj tretiu atrakciu: dobrodružstvo.  Ostrov je prakticky jedna strmá skala, vyčnievajúca 300 metrov z Atlantického oceánu.  Bez akýchkoľvek kríkov alebo stromov je otvorená silným vetrom.  Dostať sa do kláštora znamená vyštverať sa takmer na vrchol po schodoch ktoré uložili pôvodní mnísi, bez akéhokoľvek zábradlia.  Tí odvážnejší privítajú túto výzvu, iní ostanú dole alebo sa vyštverajú iba do polovice.

Po vystúpení z lode máme sme pred sebou pomerne rovnú a širokú betónovú cestičku okolo ostrova.  Predtým ako sa tento ostrov stal UNESCO pamiatkou, vláda postavila túto cestu ako prístup k majáku. Chvíľami musíme klusať dopredu: cedule nás varujú, že na niektorých miestach hrozí zosun pôdy a skál.  Nakoniec sa dostávame k sérii obytných kontajnerov, aké vidieť aj na stavbách.  Tu bývajú traja sprievodcovia, ktorí sem chodia na trojtýždňové fušky s týždňovou prestávkou.  Okrem sprievodcovania sa tu starajú o ostrov a jeho faunu a flóru.

Prvý sprievodca nám dáva bezpečnostné inštrukcie.  Nie je hanba sa obrátiť a ísť späť dolu, ak sa človek bojí ísť ďalej.  Keď je veterno, treba sa držať na vnútornej strane schodov.  Spodné nádvorie kláštora je jediné kde sa smie jesť.  Nemáme sa báť, už niekoľko rokov tu nikto nezahynul (naposledy to boli hneď dvaja turisti, ktorých sfúklo zo skaly).  A hlavne nesmieme schádzať z cestičky a schodov: tisíce mníškov sa tu voľne prechádzajú, a hoci sa ľuďom vyhnú, možnosť že ich zašliapneme v ich podzemnom hniezde je reálna.  Potom ešte trochu o zaujímavých skalných formáciách ktoré cestou uvidíme, a začíname sa štverať takmer 600 schodmi na vrchol.

Kláštor na Skellig Michael bol založený niekedy v šiestom storočí.  Na ostrove nie je nikde dosť veľká rovná plocha na kostol a kláštornú stavbu, a tak po storočia tu mnísi stavali zvislý múr popri skale, a medzeru vyplnili kameňmi a hlinou.  Vznikla takto dostatočne veľká rovná plocha aby tu mohli postaviť niekoľko úľovitých stavieb, kostol a cintorín.  Približne tucet mníchov tu obývalo kláštor do trinásteho storočia, keď ich katolícka cirkev, ktorá prechádzala vtedy v Írsku centralizáciou, stiahla na pevninu.  Vďaka kvalitnej stavbe a počasiu, ktoré zakonzervovalo takmer všetky budovy, sa tento kláštor zachoval v takmer neporušenom stave.

Po dvadsiatich minútach sa dostávame do Kristovho sedla, malého údolíčka medzi dvoma vrcholmi ostrova.  Sme približne v polovici cesty ku kláštoru.  Čaká nás najdlhšie schodisko a potom otvorená skalná rímsa, kde veje pomerne silný vietor.  Sme poslednou skupinou, ktorá v ten deň navštívila ostrov; ľudia z predposlednej práve schádzajú dolu schodiskom, podaktorí z nich po zadku.  Niekoľko ľudí z mojej skupiny sa zľakne a nejde ďalej.  My ostatní ideme hore a po ďalších desiatich minútach sme na nádvorí kláštora kde sa najeme o užívame si výhľad na more a Little Skellig.  Potom sa prederieme úzkym otvorom do vrchného nádvoria, pozrieme si kláštor a posadáme si na dlhú prednášku druhého sprievodcu.

Tento sprievodca miluje svoju prácu.  Nielen históriu tohto ostrova, ale aj rozprávanie o ňom.  Znie skôr ako starý rozprávkár než sprievodca.  Občas zabudnem dýchať, keď sa započúvam do jeho opisu ako tu mnísi žili, ako odrážali nájazdy Vikingov, čím sa tu živili, ale hlavne ako mysleli, prečo sem vôbec išli.  Tento sprievodca nám vysvetľuje aj ako bol kláštor postavený, ako mnísi zbierali dažďovú vodu na pitie, a ako sa ešte dnes dá prespať v ich stavbách.  Po prednáške sa ho niekto pýta kde presne sa natáčali Hviezdne Vojny.  „O tom tu nehovoríme,“ stroho odvetí a naša návšteva končí.  Obraciame sa a ideme späť k lodi a na pevninu.

Večer sa ideme najesť do reštaurácie, ktorú nám odporúčali až v Dubline.  The Point je na konci cesty, kde kompa preváža autá na ostrov Valentia.  Západ slnka je odtiaľto rozprávkový, pivo studené a strava vynikajúca.  Spoločnosť nám tu robí čašnícka z Lučenca, ktorá tu už niekoľko rokov pracuje.  Po podobných stretnutiach inde v Írsku už nie sme tak prekvapení, ale ona tam ešte nevidela slovenských turistov.

Kerry, a hlavne orkužná cesta Ring of Kerry je po Dubline hlavný cieľ turistov, najmä zo Spojených štátov.  Okrem miest ako Skelig Michael tu sú zrúcaniny starých hradov, čarokrásna príroda a stará írska kultúra.  Kerry sa rozprestiera na niekoľkých úzkych polostrovoch s vysokými útesmi a na miestne pomery vysokými horami.  Toto grófstvo takisto najdlhšie odolávalo Angličanom a bolo konečne spacifikované až koncom 16. storočia.  Ani to však nezabránilo mnohým vzburám proti anglickej nadvláde, ktoré skončili až vyhlásením írskej nezávislosti.  Aj preto sa miestne dediny často považujú za typicky írske, hoci turizmus tu zanechal svoje stopy.

Na druhý deň, pred odjazdom do Dublinu, sme sa rozhodli pozrieť zopár vecí na pevnine.  Cliffs of Kerry nie sú také známe ako Cliffs of Moher, ale výhľad z nich je takmer rovnako pôsobivý.  Ostrov Valentia ponúka tiež množstvo pekných výhľadov.  Na pevnine, v neďalekom údolí nachádzame malú továreň na čokoládu, kde po ochutnávke nakúpime toľko, že ešte tri mesiace po našej návšteve máme zásoby.  Po rýchlom obede sa vyberáme na štvorhodinovú jazdu domov.  Do Dublinu prichádzame večer.  Ostali nám spomienky a fotky.  Skelig Michael je jedna s atrakcií ktorú treba vidieť raz za život.  Ostrov, kláštor, ale aj príroda naozaj stoja za to.  Ale netreba sa tam vracať.  Do Kerry budeme chodiť častejšie, ale miesto na loďke na Skelig Michael radi prenecháme ďalším turistom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?