Štatistický argument proti koalícii so Smerom

Autor: Jozef Purdeš | 9.3.2016 o 13:52 | Karma článku: 5,50 | Prečítané:  1077x

Voľby sa skončili, Smer utrpel víťazstvo a bude potrebovať koaličných partnerov.  Ale ak Ficovi potenciálni partneri dúfajú v akékoľvek výhody, musím ich sklamať: ísť do vládnej koalície s dominantnou stranou je veľmi zlý nápad.

Vlády môžu mať rôzne zloženie. Nám v predošlom volebnom období vládla jedna strana. Predtým to bol zlepenec viac-menej seberovných strán a ešte predtým koalícia jednej dominantnej a jednej alebo viacerých maličkých strán, iba do počtu, aby hlavná strana prešla cez väčšinový limit v parlamente. Mňa zaujímal najmä posledný typ vládnych koalícií, a v ňom osud malých strán, ktoré išli do koalície s dominantným víťazom volieb.

Pre svoju štúdiu som sa pozrel na všetky vlády za posledných dvadsať rokov v šestnástich štátoch Európskej Únie. Vybral som si Európsku pätnástku spred prístupu krajín Strednej Európy (2004) a Vyšehradskú Štvorku. Diskvalifikoval som Taliansko (hybridný volebný systém, ktorý má malú výpovednú hodnotu pre preferencie strán), Grécko (vláda jednej strany pre väčšinu sledovaného obdobia, potom mimoriadna politická nestabilita) a Luxembursko (malá voličská základňa).

Za posledných dvadsať rokov bolo vo vládach krajín, ktoré som študoval, 57 prípadov minoritných koaličných strán. Tieto prípady som definoval nasledovne:

* V prípade dvojkoalície, dominantná strana musela mať aspoň tri štvrtiny koaličných kresiel v parlamente

* V prípade koalície viacerých strán, dominantná strana musela mať aspoň polovicu kresiel v parlamente

* V prípade menšinovej vlády, strany, ktoré vládu podporovali bez toho aby boli vo vláde, boli tiež zarátané ako minoritné strany

 

Výsledky mojej malej štúdie boli jednoznačné: za posledných 20 rokov bolo vstúpiť do koalície s dominantnou stranou politickou samovraždou. V štyroch prípadoch z piatich (81%) videla strana, ktorá išla do takej koalície, prepad hlasov v ďalších voľbách. V priemere mohla strana čakať, že príde o vyše štvrtinu voličov (27%) z predošlých volieb.

Časový trend ukazuje, že sa straty strán prehlbujú. Ako ukazuje nasledujúci graf, zatiaľ čo sa priemerné straty pred dvadsiatimi rokmi pohybovali na úrovni 10-20%, za posledných niekoľko rokov tieto straty dosiahli okolo 60%. (Poznámka: 2012 ako jediný rok vyskakuje nad nulu jedine preto, že iba dve kvalifikované strany stáli vo voľbách a jedna z nich, Francúzska DVD, dosiahla jeden z najväčších nárastov: z 2,47% na 3,51%).

Nejde iba o percentá. Nasledujúci graf ukazuje počet prípadov keď sa stranám menil počet hlasov vo voľbách. V šestnástich prípadoch klesli stranám hlasy o 0-20%, v desiatich o 20-40% a v deviatich o 40-60%. Iba v jedenástich prípadoch im stúpli hlasy. Ale aj v tomto prípade platí, že trend je proti malým stranám: za posledných desať rokov sa iba raz stalo aby sa minoritnej strane v koalícii darilo v nasledovných voľbách lepšie.

Dôvody, prečo minoritní koaliční partneri strácajú voličov, moja štúdia neodhalila, ale niektoré si viem predstaviť. V prvom rade, malá strana sa bude musieť prispôsobiť väčšej. Poruší teda svoje základné princípy a volebné sľuby, čo jej časť voliči neodpustí. Často sa z takejto strany tiež odštiepi časť členskej základne, ktorá buď podporí konkurenciu, alebo vytvorí novú, alternatívnu stranu. V iných prípadoch, známych aj zo Slovenska (strany ANO a SOP) sa do koalície dostanú strany na jedno použitie, a keď pre svojich majiteľov spravia čo potrebujú, rozpadnú sa. Voliči vo vyspelejších demokraciách však takéto strany väčšinou odfiltrujú kým sa dostanú do parlamentu. A argumenty, že veľké strany potrebujú menších partnerov viac, a preto menšie strany majú nepomerne väčšiu moc vo vláde, neobstoja. Štatistiky toto neukázali. A my starší si tiež pamätáme jeden konkrétny príklad, keď Mečiar vraj „visel na šnúrke od Ľuptákových montériek.“ Ľuptákova ZRS však vtedy spadla z 7,35% v 1994 na 1,30% o štyri roky neskôr.

Na záver niekoľko pikošiek zo štúdie. Za posledných 20 rokov si najviac posilnila práve slovenská strana: SNS poskočilo o 68% medzi rokmi 1994 a 1998. Jediná strana, ktorá zanikla počas svojho pôsobenia vo vládnej koalícii, boli Progresívni Demokrati v Írsku. Tí dostali v roku 2007 dve kreslá v parlamente. O dva roky neskôr sa rozpadli a ich poslanci, ako nezávislí, ďalej podporovali vládu, ktorá v roku 2011 utrpela najťažšiu porážku v histórii Írska. Najväčšiu porážku zažila maďarská FkgP v roku 2002, keď skolabovala o takmer 95%.

Na Slovensku však masaker menších strán nemusí hroziť. Stačí, aby sa strany, ktorým ide o dlhodobé prežitie, pozreli do histórie a namiesto dominantného Smeru išli do koalície s viac rovnocennými partnermi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?