Slovensko na majstrovstvách sveta v hokeji – štatistická perspektíva

Autor: Jozef Purdeš | 22.5.2015 o 15:37 | (upravené 22.5.2015 o 16:37) Karma článku: 3,33 | Prečítané:  791x

Na posledných majstrovstvách sveta sa Slovensko opäť zaradilo medzi svetovú elitu, skončilo na správnej a predídateľnej pozícii a nedostalo sa do štvrťfinále lebo ho nepodržali brankári.

Keďže žijem v krajine kde hokej nikoho nezaujíma, nemám prístup k prenosom z majstrovstiev sveta a tých pár klipov ktoré som tu a tam videl mi nedali dostatočné sebavedomie na to aby som si myslel že rozumiem hokeju lepšie ako náš reprezentačný tréner. A tak som sa radšej obrátil na štatistiky, ktoré IIHF publikovalo po každom šampionáte.

 

Metodika

Pre moju štatistickú analýzu som použil oficiálne výsledky z rokov 2000 až 2015. Dlhšie obdobie som nepoužil z jednoduchého dôvodu: dáta nie sú ľahko k dispozícii. Pretože som sa pozeral na umiestnenie Slovenska v rámci šampionátu, absolútne čísla by nemali dostatočnú výpovednú hodnotu. Namiesto toho som použil abstrakciu: umiestnenie Slovenska vo viacerých kategóriách: úspešnost streľby, úspešnosť brankárov, počet striel na zápas za a proti tímu, počet trestných minút na zápas a úspešnosť presiloviek a oslabení. V rámci týchto štatistík som sa snažil určiť ich súvislosť s konečným umiestnením nášho tímu. Okrem toho som sa pozrel ako sa v týchto kategóriách umiestnili víťazi jednotlivých majstrovstiev, a ktoré oblasti hry im najviac pomohli k titulu.

16 rokov sa môže zdať ako príliš krátke obdobie na dôslednú štatistickú analýzu. Obsahuje však takmer všetky ročníky keď hralo 16 tímov (od roku 1998) a keď v skupine A hralo aj Slovensko (od roku 1996). Napriek tomu si však uvedomujem že s takým malým množstvom dát budú variancie veľmi veľké, a aj preto treba brať výsledky s riadnou štipkou soli.

 

Slovensko je v svetovej elite

Na toto hodnotenie netreba žiadne veľké výpočty. V roku 2000, na začiatku sledovaného obdobia hralo na majstrovstvách sveta v hokeji 42 krajín. Slovensko sa umiestnilo siedme. Tento rok hralo 47 krajín a Slovensko obsadilo deviate miesto. Okrem rokov 2008 a 2010 sme vždy boli v prvej desiatke na svete. Nielen to: dáta ukazujú, že v 95% prípadoch sa neumiestnime horšie ako na štrnástom mieste, a teda ak budeme hrať tak ako doteraz, šancu vypadnúť z elity máme iba raz za dvadsať rokov. Slovensko teda patrí medzi svetovú špičku v hokeji, a tak skoro z nej neodíde.

 

Slovensko na deviatom mieste

Za posledných 16 rokov bolo priemerné umiestnenie Slovenska okolo siedmeho miesta. Teda prehra vo štvrťfinále, podľa súčasného formátu šampionátu. V rámci variácií nášho umiestnenia by sme mali očakávať prvé až štrnáste miesto v devätnástich prípadoch z dvadsiatich. Ako však nasledujúci graf ukazuje, trend nášho uniestnenia sa pomaly stabilizuje práve okolo deviatej priečky.

(Technická poznámka: Použil som tu logaritmický trend lebo si myslím, že sa naša pozícia medzi inými tímami ustáľuje. Krajiny s oveľa dlhšou históriou v majstrovstvách sveta majú oveľa menšie variácie v umiestneniach ako my, a Slovensko by malo nasledovať rovnaký trend.)

 

Môžu za to brankári

A teraz k tvrdeniu, ktoré bude proti srsti všetkým, ktorí hovorili ako nás brankári hrdinsky podržali v skupine. Počávame to každý rok a z toho mála čo som videl, musím priznať, že mali zopár fantastických zákrokov. To mali však aj brankári iných tímov, a čísla jednoducho nepustia: s tým, ako naši brankári hrali, sme nemali šancu vyhrať zlato.

Analýza víťazov za posledných 16 rokov ukazuje že to je práve úspešnosť brankárov, ktorá najviac ovplyvní úspešnosť tímu. V 95% prípadov bude mať víťazný tím brankársku úspešnosť medzi prvými siedmimi mužstvami v sútaži. Za posledných 16 rokov v polovici šampionátov tím s najlepšími brankármi vyhral, a iba v jednom prípade sa umiestnil zlatý tím na ôsmom mieste v brankárskej úspešnosti (Švédsko, 2006), ale v tom prípade čelil najmenej strelám na bránku. Pre zaujímaviosť, druhé najhoršie brankárske hodnotenie, šieste miesto, malo Slovensko v roku 2002. Tretie najhoršie hodnotenia boli štvrté miesta pre Kanadu v roku 2004 a Česko v roku 2010.

V tohoročnom turnaji sa Slovenskí brankári ocitli až na ôsmom mieste. Bohužiaľ by nám nepomohla ani silná obrana ako Švédsku v roku 2006. Náš najväčší problém totiž je že sa nesústredíme na oblasti kritické pre výhru v turnaji.

 

No najviac je na vine štýl hry

Neviem trénovať hokej. Dokonca ani neviem korčuľovať. A ani nekoučujem tímy z môjho gauča, lebo zápasy nevidím. Čísla, z ktorých vychádzam, však ukazujú oblasti, v ktorých víťazný tím musí excelovať.

Za dát z posledných 16 rokov je zrejmé že všetky zlaté tímy mali vynikajúcich brankárov. 8 rokov boli na prvom mieste v efektívnosti brankárov a 14 zo 16 rokov boli na jednom z prvých štyroch miest. Štatistika ukazuje že iba raz za 20 rokov by mal víťazný tým ôsmu alebo horšiu priečku v tomto ukazovateli.

Druhý najdôležitejší ukazovateľ je počet strieľ na bránku. V 15 za posledných 16 šampionátoch sa víťazný tím umiestnil na prvých šiestich priečkach; jedinou výnimkou bolo Rusko v roku 2009 na desiatom mieste. Interval spoľahlivosti na 95% umiestňuje víťazné mužstvo na prvé až ôsme miesto v tejto kategórii.

Nasledujúca tabuľka radí ostatné ukazovatele podľa dôležitosti pre zlatú medailu na majstrovstvách sveta.

A ako na tom je Slovensko? Ich umestnenie je dané inými kritériami. Jediná štatistika ktorá ovplyvňuje konečné umiestnenie Slovenska na šampionáte, je úspešnosť streľby. Ako druhá je úspešnosť v oslabení a až ako tretia, bez štatisticky silného vzťahu na konečné umiestenie je efektivita brankárov. Strely na bránku, druhý najsilnejší ukazovateľ pre víťazné tímy, nemá pre Slovensko žiaden vzťah na konečné umiestnenie. Nasledujúce dva grafy ukazujú našu najsilnejšiu a najslabšiu väzbu ku konečnému umiesteniu.

Čo z tohto vyplýva? Náš tím sa sústredí na nesprávne elementy úspechu. Namiesto kombinácie dobrých brankárov a bránenia (buďme realistickí: ľahšie je nájsť šesť výborných obrancov a dvoch dobrých brankárov ako dvoch vynikajúcich brankárov) sa sústredíme na presnosť streľby.

Druhá oblasť, na ktorú sa sústredíme viac ako by sme sa mali, je oslabenie. Hoci počet trestných minút na zápas nemá akýkoľvek vplyv na víťazov turnaja, a tiež má minimálny vplyv na naše umiestnenie, príliš dbáme na to, aby nás nevylučovali. Za posledných 16 rokov sme iba trikrát neboli v polovici menej vylučovaných tímov. V kombinácii s úspešnosťou v oslabení, ktorá je v našom prípade spätá s konečným umiestnením, to vyzerá že máme fóbiu z oslabení.

Samozrejme, štatistiky neukážu všetko, a v tímovom športe je veľa iných faktorov ktoré moja abstrakcia zakryje. Napríklad by sa dalo tvrdiť že zvýšiť počet striel na bránku sa nedá bezhlavým búchaním do puku, ale vytváraním si viacerých streleckých príležitostí. Nedostatok streleckých príležitostí môže byť zas dôsledkom nezohranosti tímu alebo slabším korčuľovaním. V prípade efektivity brankárov môže ísť o niečo podobné: možno úspešnejšie tímy zamedzia kvalitným strelám na bránku a pustia iba ľahšie chytateľné. To nám už štatistiky IIHF však nepovedia. Hovoria nám však že Slovenskí tréneri nenašli spôsob ako by skvalitnili dva najdôležitejšie ukazovatele úspechu na majstrovstvách sveta.

A tak môžeme čakať že sa v budúcnosti toho veľa nezmení. Usadíme sa pohodlne okolo deviateho miesta medzi svetovou elitou. Ak sa dostaneme do štvrťfinále, budem príjemne prekvapený. A ak vypadneme, poviem si že svet sa nezrúti; raz za dvadsať rokov sa to dalo čakať. Len škoda že to čaro z neznámeho, z prekvapivých výsledkov, sa už asi konať nebude. Slovenský hokej si našiel svoje miesto vo svete a už tam ostane.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?