Tak už mám odvolené

Autor: Jozef Purdeš | 2.3.2012 o 16:40 | Karma článku: 8,12 | Prečítané:  915x

Keďže som v súčasnosti mimo Slovenska, volil som poštou. Moja obálka už je na ceste k miestnemu úradu. Voliť však nebolo pre mňa tak jednoduché ako dať lístok do obálky, poslintať známku, nalepiť ju a hodiť obálku do schránky. Chcel som voliť to najlepšie čo bolo ponúkané, a tak som strávil niekoľko dní analýzou strán a kandidátov. V najbližších odsekoch sa nedozviete koho som volil. Voľby sú tajné, a ja necítim potrebu sa komukoľvek s mojou voľbou zdôverovať. Ale dozviete sa akú analýzu som robil a ktoré zdroje som pri tom používal. Snáď pomôže aj vám.

Prečo voliť

Pred predošlými parlamentnými voľbami som napísal že žiadna z vtedajších parlamentných strán nemala morálne právo sedieť v NRSR. Za tým si stojím aj teraz. Ale teraz si pokladám za moju morálnu povinnosť voliť. Prečo? Hlavne preto lebo si myslím, že môj hlas pomôže zachovať rovnováhu v parlamente. Žiadna strana, nech ju mám akokoľvek rád alebo nerád, by nemala mať jednoduchú väčšinu: v demokracii by mali byť rozhodnutia kompromisné, vyvážené. A je mojou morálnou povinnosťou pridať mojich 0,00004% v prospech volebného výsledku, ktorý by vyžadoval buď menšinovú vládu alebo koalíciu.

Ktorú stranu voliť

Z predošlého odseku je zrejmé, že nebudem voliť najsilnejšiu stranu. Bohužiaľ, nebudem môcť voliť ani strany s veľmi nízkymi preferenciami. Ak by som naozaj volil podľa svojho svedomia, volil by som stranu ktorá má v súčasnosti pod 1%. Svoj hlas by som tým zahodil. A tak som sa rozhodol zatnúť zuby, posadiť sa na záchod (pre prípad náhlej nevoľnosti) a hlasovať za najmenšie zlo.

Na rozhodnutie ktorú stranu si vybrať som zohľadnil dve veci:

1. Kauzy a ako sa k vlastným kauzám strany zachovali. Keďže som dlhodobo v zahraničí, nemám o kauzách taký prehľad ako by som mal mať. Našťastie som našiel zdroje informácií ktoré mi pomohli. Pre kauzy predošlej vlády som použil Ukradli.sk. Nikoho samozrejme neprekvapí, že táto stránka, ktorá bola udržiavaná stranou SDKÚ-DS, sa prestala po posledných voľbách aktualizovať. Našťastie je tu stránka iná, ktorá pokračovala v tomto úsilí: obcaniasr.szm.sk. S týmito dvoma stránkami som mal pomerne dobrý prehľad kto koľko ukradol.

Druhá časť ohľadne káuz sa týkala ako sa k ním strany správali. Či sa ich snažili zahrať do autu, či arogantne tvrdili že na to majú právo, alebo či vyvodili politické dôsledky (a po akom nátlaku). Toto bolo pomerne jednoduché, lebo správnych riešení vlastných káuz bolo tak málo, že ich bolo pomerne ľahké nájsť vo všetkom ostatnom svinstve.

2. Kontrola vlastných poslancov svojimi stranami. Strany sa snažia kontrolovať svojich poslancov ako sa dá. Od agresívneho odobratia mandátu (kauza Gaulieder v Gašparovičovom parlamente) až po manipuláciu a sabotáž vlastných ľudí (SDKÚ v súčasnom parlamente). Niektoré strany však dali svojim poslancom väčšiu slobodu ako iné. Tu som sa pozeral najmä na históriu ľudí, ktorí hlasovali proti oficiálnej pozícii svojej strany alebo bez následkov vystúpili z jej poslaneckého klubu. Keďže som sa rozhodol krúžkovať, išlo mi o to aby ľudia, ktorých si vyberiem, mali možnosť hlasovať podľa svojho svedomia.

Koho zakrúžkovať

Keď som si už vybral stranu ktorú som sa rozhodol voliť, prišiel čas na preskúmanie jej kandidátky. Tu som zistil že Google moc nepomáha; musel som prejsť ku konkrétnejším zdrojom. Použil som tri:

  • Obchodný register. Chcel som vedieť v ktorých firmách mali kandidáti pozície a aké. Ak som ich našiel v nejakej firme, rýchlo som si vyhľadal na internete históriu daných firiem.
  • DoTankoch.sk. Táto stránka ukazuje veľmi pekné štatistiky o každom poslancovi. Ako hlasoval, ako často hlasoval, či hlasoval spolu so zbytkom strany, atď. Tu mi veľmi pomohla aj štatistika, ktorá ukazovala ktorí poslanci najčastejšie hlasovali rovnako ako ten na ktorého som sa pozeral. Stránka má zopár štatistických anomálií, ale na hľadanie kandidátov podobných tým, ktorí sa mi páčili, je vynikajúca.
  • Zoznam osobností na Aktuality.sk. Ku kvantitatívnemu výskumu trocha kvalitatívneho. Tento portál má pomerne dobre vypracované profily ľudí, spolu s odkazmi na články o daných ľuďoch. Inde (napríklad na Osobnosti.sk) som našiel viac odkazov, ale celkovo ich užívateľské prostredie bolo na nižšej úrovni.
Stránku, ktorú som nepoužil hoci má snáď najlepšie údaje, je portál Národnej Rady. Tá totiž eviduje 2430 hlasovaní za posledné volebné obdobie, a ja som sa nevedel zorientovať v tom, ktoré hlasovania boli dôležité a ktoré nie.

Nakoniec som však našiel čo som hľadal. Zakrúžkoval som troch ľudí pred ktorými mám najväčší rešpekt, zo strany v ktorej sa obávam najmenej že by svojich ľudí obmedzovala. Nie je to ideálne riešenie, ale myslím, že som bol schopný nájsť to najmenšie zlo aké som mohol.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?